Keď nastúpila do nášho auta, všetko akosi zmenilo farbu a jas. Smiala sa tým typickým zvonivým smiechom. A vymýšľala a kecala...
Keď sme vystúpili, rozlúčila sa so mnou, dala mi dve letmé pusy a zahlásila:
"A ty mi pošli svoje modré oči..."
Smiala som sa.
"A to sa dá ako???"
"Ty už niečo vymyslíš." A už jej nebolo.
Musím povedať - odzbrojila ma.
Neskôr som sa dozvedela, že chodí do osobitnej školy. Škoda. Neviem síce, aký je na to dôvod, ale také bystré a dôvtipné dieťa som už dávno nestretla.
(Tak ti, Reginka, posielam aspoň svoje uznanie a keď niečo vymyslím, dám vedieť. Ty mi zase na oplátku pošli tvoje mihalnice...)